Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš s. Faustíne vo Vilne v roku 1935. V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené. V tejto modlitbe obetujeme Bohu Otcu „Telo a Krv, Dušu i Božstvo“ Ježiša Krista, spájame sa s jeho obetou, ktorú zložil na kríži za vykúpenie sveta. Keď obetujeme Bohu jeho „najmilšieho Syna“, odvolávame sa na najmocnejší argument, pre ktorý môžeme byť vyslyšaní. Prosíme o milosrdenstvo „pre nás i celý svet“. Slovo „nás“ označuje toho, kto sa modlí korunku, ale aj tých, za ktorých sa túžime, alebo máme modliť. Na druhej strane „celý svet“ – to sú všetci ľudia žijúci na zemi, aj duše trpiace v očistci. Keď sa modlíme slovami tejto korunky, konáme skutok lásky k blížnemu, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme obdržali milosti.
„Dávam ľuďom nádobu s ktorou majú prichádzať po milosti k prameňu milosrdenstva. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba (327). Cez tento obraz sa bude udeľovať veľa milostí pre duše, a preto nech má k nemu prístup každá duša(570). Sľubujem, že duša, ktorá bude uctievať tento obraz, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti ju budem sám chrániť ako svoju chválu (48).
„Túžim, aby si počas týchto deviatich dní privádzala duše k prameňu môjho milosrdenstva, aby načerpali silu, úľavu a všetky milosti, ktoré budú potrebovať v ťažkostiach života, a zvlášť v hodine smrti. Každý deň privedieš do môjho srdca inú skupinu duší a ponoríš ich do mora môjho milosrdenstva. A ja všetky tieto duše privediem do domu môjho Otca. Budeš to robiť v tomto aj v budúcom živote. A duši, ktorú privedieš k prameňu môjho milosrdenstva, nič neodmietnem. Každý deň budeš prosiť môjho Otca pre moje bolestné umučenie o milosti pre tieto duše.“ Odpovedala som: Ježišu, neviem, ako sa mám tú novénu modliť, a ktoré duše mám ako prvé priviesť do Tvojho najľútostivejšieho Srdca.“ A Ježiš mi odpovedal, že mi každý deň povie, ktoré duše mám priviesť do jeho Srdca.
„Chcem, aby tento obraz (…) bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Velkej noci. Táto nedeľa má byť sviatkom Milosrdenstva (49). Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol útočišťom a úkrytom pre všetky duše, a zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň sú otvorené hlbiny môjho milosrdenstva, vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňuo môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie hriechov i trestov. V ten deň sú otvorené všetky Božie riečištia, cez ktoré prúdia milosti, nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát (699). Tento Sviatok pramení v hÍbke (môjho milosrdenstva) pre útechu celého sveta (1517) a prijímam ho s mojím najväčším zmilovaním“ (420).
